História SPRINGTIME MAGAZINE v COCHINCHINE – 1. časť
Hits: 240
NMnožstvo skúsených novinárov v 30-tych a 40-tych rokoch určite verilo, že pán DIỆP VĂN KỶ sám bol človekom, ktorý ako prvý prevzal iniciatívu pri vydávaní prvého jarného časopisu, po jeho priľnutí k novinárskemu okruhu – menovite „Đông Pháp” thời báo (časopis francúzskej Indočíny) mestského radcu NGUYỄN KIM ĐÍNH v roku 1927.
Ahoci tento časopis vlastnil NGUYỄN KIM ĐÍNH – jeho redaktorom bol TRẦN HUY LIỆU – The Čas Đông Pháp (Obr.1) bol jedinečný časopis, ktorý sa chytil nacionalistického hnutia – ktoré sa v tej chvíli mimoriadne rozbúrilo – takže si zabezpečil pozornosť más, ktoré ho vítali a čítali. Z tohto dôvodu sa práve koncom roku 1927 objavil časopis Springtime so skromným počtom strán a normálnou veľkosťou, vytlačený v červenej a čiernej farbe a bol okamžite vypredaný.
HAko mohol byť obsah čitateľmi tak srdečne privítaný? Bolo to kvôli vystúpeniu veľkých mien politikov ako PHAN CHÂU TRINH, PHAN BỘI CHÂU, či BÙI QUANG CHIÊU? Pravda sa ukazuje úplne naopak – bolo to kvôli „výstredný" básnik NGUYỄN KHẮC HIẾU so svojou básňou “Užívanie si jari" (Chơi Xuân). Čítanie básne"Chơi Xuân“ napísané jednoduchým štýlom 30-tych a 40-tych rokov, mohli by sme spočiatku uveriť, že nám rozprával o potešení a inšpirácii opilca pri vyprázdnení pohára vína jedným dúškom, ale na rozdiel od nášho presvedčenia, v skutočnosti bol príprava, predbežné zhrnutie všetkých rôznych spôsobov užívania si jari vo všetkých historických obdobiach, od Číny až po našu krajinu. To všetko s humanistickým, politickým a vojenským zmyslom... s cieľom vzbudiť vlastenectvo.
AV tomto období, hoci sa už tento básnik, ktorý sa snažil viesť francúzsky spôsob života a naučiť sa hovoriť po francúzsky, oslobodil od väzieb čínskej a čínsky prepísanej vietnamskej literatúry, sa stále nedokázal rozísť so svojím „paralelné konštrukcie“ prišiel vzhľad Thần Chung (Zázračný zvon) jarné vydanie v roku 1929 – Je poľutovaniahodné, že Thần Chung bol krátkodobý; objavilo sa 7. januára 1929 a zomrelo veľmi mladé 25. marca 1930.
The Thần Chung Daily mal v tom čase čitateľov veľmi oceňovaný pár distich :
"Ranný zvonček zaznieva a sprostredkúva našim krajanom všetko najlepšie do troch šťastných dní Tết. Keďže sme príliš úzkostliví a plní lásky k našej starej krajine, dúfame, že v týchto jarných dňoch budeme mať veľa dobrých príležitostí.. "
A podobný prípad bol TRẦN THIỆN QUÝ – keď mal na starosti Trung Lập (nestranný) denne si ho čitatelia veľmi vážili, no pri vstupe do Công Luận, postupne strácal toto ocenenie.
TJarné číslo – vydané v tej jari – aj keď bolo prepracované a rozjasnené – stále muselo zdieľať osudy národa v jednotlivých historických obdobiach. Prvým z nich bolo obdobie hospodárskej krízy – a v jarnom čísle, ktoré vyšlo 14. februára 1931, sa redaktor NGUYỄN VĂN BA sťažoval na biedu ľudí v Cochin v Číne vo svojom článku s názvom: „Tết minulého roka a Tết tohto roku“. Prečítajme si v jeho článku pesimizmom naplnený odsek, aby sme ho mohli porovnať s odsekom milujúcim život Tản Đà NGUYỄN KHẮC HIẾU napísal vo svojom článku s názvom: „Užívanie si jari", spomenuté vyššie.
"... Zatiaľ čo sme si užívali posledný čas Tet, všetci sme si boli istí, že si budeme môcť užiť tohtoročný čas Tết, ale naozaj sme nečakali, že to bude takto. Minulý rok sme nemali Tết čas ako tento rok Tết time a pravdupovediac, nikdy sme podobný Tết čas v čínskej histórii Cochin nezažili.".
Aký smutný je tento rok Tết time?
Aký smutný je tento čas Tân Vi Tết?
IV 30-tych rokoch nebolo veľa novín písaných v „Qucc ngữ" (latinizovaný národný jazyk), aj keď sa literárna verejnosť zoznámila s latinizovanými slovami. Medzi tými vzácnymi novinami, Thần Chung denne bol najvýraznejší.
Amedzi skupinou novinárov, ktorí píšu jarné noviny a časopisy, Công Luận (Verejná mienka) Denník mal nápadný hlavný princíp: mať pre každé jarné číslo samostatnú skupinu redaktorov – napríklad špeciálne jarné číslo z roku 1931 napísali redaktori NGUYỄN VĂN BA a PHÚ ĐỨC. S nasledujúcimi jarnými špeciálnymi číslami prišli na rad VÕ KHẮC THIỆU, DIỆP VĂN KỶ, potom TRẦN THIỆN QUÝ.
AAj keď to čitatelia ocenili, keď ešte boli s Thần Chung denne - skupina Kỷ, Baova prestíž boli znížené, keď išli do práce Công Luận denne.
"... Nemyslite na ďaleké dni, od posledného roku Tân Vi (1871) až doteraz, po tom, čo bol pod francúzskym protektorátom, všetci v Cochin v Číne žili šťastne, a zakaždým, keď prišiel Tết, ľudia pili, aby sa šťastne pozdravili. jar až do minulého roku (1930), kedy atmosféra a scény neboli také veselé a rušné ako v minulosti, ale zo sedemdesiatich až osemdesiatich percent atmosféry Tết bolo stále vidieť.
Každý, kto sa narodil na tejto zemi, to pozná. Všetko sa však v tomto čase Tân Vi Tết zmenilo, dá sa povedať, že minulý rok sme mali desaťnásobný počet aktivít, zatiaľ čo tento rok nemáme ani len jednu. Minulý rok mohol obchod s hodvábom na ulici Catinat predať denne štyristo až päťsto piastrov hodvábu, tento rok len tridsať alebo štyridsať piastrov za deň. Všetci sa sťažujú na stretnutie so stratou... "
"... Ďalším dôvodom tohto stavu sú problémy, ktoré sa vyskytli od minulého roka. "
BMali by sme vedieť, že nie všetky jarné noviny a časopisy upadli do „unavený a zarmútený“, keďže niektorí z nich so svojimi ďalekosiahlymi názormi predpovedali skvelú budúcnosť. Prečítajme si znova stránku z Trung Lập (nestranný) jarný problém napísal TRẦN THIỆN QUÝ a vydal 21. januára 1933. Vypožičal si francúzske príslovie, aby hovoril o zmenách prosperity a úpadku, náhodách a nešťastiach – ako večnú filozofiu.
"... Francúzi majú príslovie, ktoré hovorí: „Je to zlý vietor, ktorý nefúka nikoho dobrého“. Tu dobro prichádza pomerne pomaly, ale každý vie, že skutočne existuje.
„Ak nie, ako to, že naši Annamčania teraz vedia vyrábať mydlo, tkať pančuchy, vyrábať drevené topánky a vyrábať kožené topánky; toľko remesiel, ktoré boli predtým vyhradené pre Číňanov. A ak nie, ako to, že naši Annamčania teraz vedia otvárať reštaurácie, kaviarne a predávať čínske polievky a čínske rezance. "
A o niekoľko rokov neskôr, lis dostal veľa „sloboda” tak sa dosť rozvinul najmä v rokoch 1938-1939. Keď však vypukla vojna, mnoho novín bolo pozastavených a mnoho novinárov bolo zatknutých a uväznených. The lis sa dostal do dramatickej situácie. V tom čase ľudia mohli vidieť len určité noviny ako napr Điện Tín (Daily Telegraph), Sài Gòn (Saigon), Truyền Tin (komunikácia) a Dân Báo (Ľudové noviny).
Wvzhľadom na Dân Báo (Ľudové noviny) - novinár BÙI THẾ MỸ publikoval 3 po sebe jarné problémy: v rokoch 1940-1941-1942. Okrem nich časopisy ĐẶNG NGỌC ÁNH a MAI VĂN NINH vydali v rokoch 3-1943 a 1944 1945 čísla.
Ipre ponížených“tón“ bol odhalený v čase hospodárskej krízy, potom, keď prišlo obdobie vojny, rovnaký tón stále slúžil masám s ich rozhorčenou psychológiou. Poďme si znova prečítať článok uverejnený na Tiện Tín v 1945.
"... Len ľudia, ktorí sa ukryli pod priekopou, mohli vedieť, aká hlboká je zem; a len tí, ktorí odišli na more, mohli vedieť, aké obrovské je more. Za posledných 6 rokov bola naša krajina podobná lodi stojacej na mori, zatiaľ čo vo vnútrozemí stále existuje malá priekopa na úkryt. "
Pľudská nedokonalosť spočíva v tom, že si myslia, že iní ľudia sú viac požehnaní ako oni sami, pričom v skutočnosti každý deň dostávajú oveľa viac požehnaní ako ich druhí. Akokoľvek malé môže byť požehnanie, mali by sme sa cítiť šťastní, že ho máme, keďže je vytvorené úplne sami, rovnako ako úkryt, hoci úzky, stále odoláva tlaku vetra, ako aj ostrým úlomkom bômb.
Tto bola situácia v Cochin China, ktorej je HỒ BIỂU CHÁNH jedným z historických svedkov.
Lvypínajúc sa smerom na Hanoj – kolísku celého národa – mali novinári prostredníctvom časopisov ako napr. Tri Tân (Poznanie nového), Thanh Nghị (Verejná mienka), Trung Bắc Chủ nhật (stredná a severná nedeľa) zanechal po sebe pre náš zisk bohatý poklad listín, slúžiacich na lis a Literárne krúžky. Priamo povedané jarné problémy Trung Bắc Chủ nhật, Phong Hóa a Nie Nay si podmanil myseľ čínskych čitateľov Cochin.
… bol aktualizovaný…